Úloha architekta/projektanta podľa nového stavebného zákona

Úloha architekta/projektanta podľa nového stavebného zákona
Späť na zoznam Blog príspevkov

     Od 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Z. z. o výstavbe, ktorý predstavuje najzásadnejšiu reformu stavebnej legislatívy na Slovensku za posledné desaťročia. Jeho cieľom je zjednodušiť povoľovacie procesy, zvýšiť transparentnosť a zaviesť jasne definované zodpovednosti jednotlivých účastníkov výstavby.

     Jedným z profesijných okruhov, ktorých sa táto zmena dotkla najvýraznejšie, sú projektanti. Kým v minulosti bola ich úloha vnímaná najmä ako technicko-odborná činnosť zameraná na prípravu dokumentácie, po novom sa ich pozícia rozširuje a formálne získava výrazné právne postavenie v celom procese výstavby. Projektant sa stáva nielen spracovateľom projektovej dokumentácie, ale aj kľúčovým garantom súladu stavby s právnymi, technickými a environmentálnymi požiadavkami.

     Nová legislatíva kladie dôraz na kvalitu projektovej dokumentácie už vo fáze stavebného zámeru, zavádza pojem generálny projektant a jasne stanovuje zodpovednosti, ktoré boli v minulosti často rozptýlené medzi viacerých aktérov. Spolu s digitalizáciou konaní a elektronizáciou dokumentácie ide o zmenu, ktorá zásadne ovplyvní spôsob práce projektantských kancelárií a inžinierskych spoločností.

     V nasledujúcich častiach článku sa podrobne pozrieme na to, ako sa úloha projektanta mení, aké nové povinnosti a riziká prináša zákon č. 25/2025 Z. z., a čo všetko je potrebné, aby projektanti mohli v novom legislatívnom prostredí pôsobiť odborne, efektívne a právne bezpečne.

Oblasť: PROCES POVOĽOVANIA STAVIEB

Predtým - Rozdelenie na územné konanie a stavebné konanie, často duplicity v požiadavkách a vyjadreniach viacerých dotknutých orgánov. 

Zmena -  Zavádza sa jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktoré nahrádza časti územného i stavebného konania. Overenie projektu stavby vykonáva úrad (s doložkou).

Dopad na projektanta - Projektant musí už v etape stavebného zámeru presne pripraviť riešenia, ktoré doteraz mohli byť diskutované až v stavebnom konaní. Väčšia zodpovednosť za kvalitu a úplnosť návrhu už v tejto fáze.

Oblasť: PRÁVNE POSTAVENIE AKO ÚČASTNÍK VÝSTAVBY

Predtým - Projektant bol hlavne odborník, menej výrazná právna zodpovednosť mimo odborných štandardov a technických predpisov.

Zmena -  Nový zákon explicitne zaradil projektanta medzi definovaných účastníkov výstavby. To znamená nielen odbornú zodpovednosť, ale aj právnu – v zmluvách, pri sankciách, pri porušení pravidiel.

Dopad na projektanta - Projektant musí venovať veľkú pozornosť zneniu zmlúv, rozsahu poverenia, definovaniu kompetencií. Rovnako musí byť pripravený riešiť požiadavky, námietky, prípadné právne dôsledky, ak niečo nebude v súlade.

Oblasť: GENERÁLNY PROJEKTANT

Predtým - Táto funkcia nebola výslovne definovaná zákonom v takejto miere, projektanti často pracovali samostatne alebo v rámci profesií bez centrálnej koordinácie.

Zmena -  Nový zákon zavádza pojem generálny projektant, ktorý zodpovedá za komplexnosť a úplnosť projektovej dokumentácie, koordináciu medzi profesiami, za súlad dokumentácie so všetkými normami a predpismi, a za to, aby projekt bol použiteľný pre úrady a realizáciu stavby. 

Dopad na projektanta - Projektant, ktorý bude generálnym projektantom, potrebuje mať širšie znalosti noriem, koordinácie, rozumieť profesijnej spolupráci medzi ŠP, architektom, konštruktérom, inžiniermi. Zvyšuje sa manažérska náročnosť úloh.

Oblasť: DOKUMENTÁCIA – KVALITA, PRESNOSŤ, OBSAH

Predtým - Projektová dokumentácia bola štandardne požadovaná podľa technických noriem, ale často absentovala jednotná štruktúra; požiadavky sa niekedy objavovali až neskôr; korekcie projektu počas výstavby boli relatívne bežné.

Zmena -  Dokumentácia musí byť pripravená tak, aby spĺňala základné požiadavky na stavby (§ zákona), technické požiadavky, environmentálne, požiadavky na bezbariérové užívanie. Zmeny oproti overenému projektu sú obmedzené; ak sú plánované zmeny, proces ich schvaľovania je prísnejší – možnosť mimoriadnej kontrolnej prehliadky; zaznamenávanie menších odchýlok; väčšie zodpovednosti za nekonzistencie.

Dopad na projektanta - Projektant musí viac investovať do kontroly dokumentov, používania aktualizovaných noriem a právnych predpisov, presnosti pri špecifikácii technických detailov, preverovaní súladov so stanoviskami dotknutých orgánov už vo fáze zámeru

Oblasť: DIGITALIZÁCIA A ADMINISTRATÍVA

Predtým - Dokumenty sa často podávali v listinnej forme; komunikácia s úradmi a dotknutými orgánmi bývala viazaná na fyzické podklady; niektoré procesy sa natiahli pre nejednoznačné požiadavky.

Zmena -  Zaväzuje sa spravidla elektronická forma dokumentácie; vzniká Portál výstavby / Úradu pre územné plánovanie a výstavbu; administratívne formuláre a podania majú byť definované cez vykonávacie predpisy; lehota na vydanie doložky súladu od oprávnenej právnickej osoby (EIC) je definovaná.

Dopad na projektanta - Projektant musí byť schopný pracovať s elektronickými nástrojmi, poznať požiadavky elektronických podaní, sledovať procesy cez portál, zabezpečiť kompletnosť dát. Zvyšuje sa tlak na digitalizáciu vlastnej kancelárie, štandardy pre kvalitu formálnej časti dokumentácie.

Oblasť: ZODPOVEDNOSŤ A PRÁVNA OCHRANA

Predtým - Neraz vznikali spory o to, kto nesie následky chýb – investor, zhotoviteľ, projektant. Projektant mohol byť vystavený profesijným rizikám, ale právny rámec nebol tak jednoznačný v niektorých situáciách.

Zmena -  Zodpovednosť projektanta sa rozširuje – musia byť definované rozsah zodpovednosti, odsúhlasenie zmien, ochrana pred zodpovedaním za zmeny, ktoré sám neodsúhlasil. Zabezpečenie právneho krytia (napr. v zmluvách, poistné krytie).

Dopad na projektanta - Projektant by mal dostať kvalitnú právnu radu, vypracovať si vlastné štandardy kvality, mať jasnú dokumentáciu zmluvných vzťahov, ochraniť sa v prípadoch, kde sa požadujú zmeny počas výstavby mimo jeho kompetencií.

Zhrnutie